Etnika
Beduíni
V Egypte ich žije približne pol milióna. Putujú v púštnych oblastiach Sahary a Sinaja za čerstvou potravou pre seba, svoje rodiny a ťavy a kozy. Na čele kmeňa stojí náčelník. Muži sa starajú o zvieratá, obstarávajú potravu a vodu a chodia do miest vymieňať kožu, mlieko a mäso za ryžu, cukor, múku, kávu a ďalšie suroviny. Ženy majú na starosti stany. Ručne ich zhotovujú z kozích koží, stavajú tábor, keď sa kmeň na pár dní niekde usadí, a búrajú keď odchádza. Pri rozvode, stan ostáva žene a zvieratá mužovi. Beduíni sú nesmierne pohostinní, radi uvítajú cudzincov a ponúknu im čaj a chlieb.
Núbijci
Núbijci sú považovaní za najstarší národ v dejinách. Dnes etnikum žije prevažne na hraniciach so Sudánom, pretože jeho pôvodné miesto osídlenia bolo zatopené Asuánskou priehradou, dostavanou v roku 1970. Priehrada si vyžiadala presídlenie viac ako 60 000 ľudí a pochovala mnoho archeologických nálezísk, vrátane pôvodného miesta chrámu Abú Simbel s rovnomennou núbijskou dedinou. Aj cez nútenú zmenu životného štýlu si etnikum snaží zachovať svoj spôsob života. Pôvodné núbijské zvyky a rituály sa všetky točili okolo Nílu. Rieka sprevádzala človeka celým životom. Novorodenci v nej boli kúpaní, novomanželia vykonávali očistný rituál, vdovy zo seba zmývali smútok v Níle.
Berberi
Berberi žijú v Egypte na severozápade, prevažne okolo oázy Siva. Vyznačujú sa pevným súdržným životom a riadením sa nepísanými pravidlami, ktoré uplatňuje najvážnejší člen spoločnosti. Sú uzavretí a neradi riešia svoje problémy s cudzincami. Snažia sa uchrániť svoj tradičný spôsob života, ale málokto sa dnes venuje starým remeslám, ako napr. hrnciarstvo. Pomaly miznú pôvodné odevy (bohato vyšívané šaty), a len s veľkými problémami by ste našli niekoho, kto ovláda starý berberský jazyk tamazigh. Berberi sa necítia byť Egypťanmi, a štát je pre nich niekto, kto stavia cesty, ktoré postupne vytláčajú tradičné ťavie karavany.